ČlánkyDobrodružstvoRozhovoryTuristika, trekking

Pacific Crest Trail

4286 km trekking po západnom pobreží USA

Pacific Crest Trail (PCT) – trasa (trek, trail) na západnom pobreží Tichého oceánu USA od mexických hraníc po hranicu s Kanadou v dĺžke 4286, prechádza cez štáty Kalifornia, Oregon a Washington, a najvyšším pohorím USA Sierrou Nevadou. Trasa sa začala budovať na začiatku 20. storočia (1926) americkými nadšencami pre poznanie krajiny/prírody USA, pôvodne bola budovaná pre jazdcov na koňoch, dnes je prístupná pre peších aj jazdcov, ktorých je však nepomerne menej ako peších „hikerov“ a zvyčajne chodia jazdci len niektoré úseky trasy. Trasu ročne plánuje, t.j. prihlási sa a pokúsi sa o prechod asi 3,5 tisíc ľudí z celého sveta, dokončí ju zhruba 500 (štatistika z roku 2017, podrobné štatistiky sú tu). Trasa bola budovaná presne na tento jeden účel, nekopíruje nejaké staré indiánske chodníky, o celú trasu sa stará asociácia PCT.

Miloslav Daníšek (nar. 1975) je prvý Slovák, ktorý prešiel v roku 2017 celý Pacific Crest Trail, za 174 dní. Ženatý, dve dcéry, býva vo Višňovom pri Žiline.

Rozhovor s Milom Daníškom o PCT je smerovaný okrem zážitkov najmä na praktické veci ohľadne takejto extrémne dlhej cesty, pre nasledovníkov (pv).

Sierra Nevada

Príprava

Ako sa dajú dokopy dvaja nadšenci pre nás Slovákov málo známe dobrodružstvo – prejsť pešo západné pobrežie USA, inak medzi dobrodruhmi vo svete veľmi populárny a oceňovaný trek?

Na inzerát. Chcel som ísť pôvodne s manželkou a aj to bolo reálne kvôli skvelému rodinnému zázemiu a pochopeniu našich rodičov, ktorí boli ochotní postarať sa na ten čas o dcéry, ale zapracoval materinský a rodičovský pohľad mojej manželky, predsa len je to trek takmer na pol roka, tak som šiel bez nej, s jej podporou. Nechcel som ísť celkom sám a tak som si dal inzerát na slovenské a české outdoorvé stránky, že hľadám parťáka na tento projekt. Ozvalo sa viac ľudí, ale zväčša len tak zo zvedavosti a ozval sa aj Pavel Sabela z Frídku Místku, že on to má v pláne už dlho, išiel by aj sám, ale dvom sa nám pôjde lepšie. Mali sme ešte rok a pol na prípravu a spoznanie sa, sadli sme si neuveriteľne, celý trek (pol roka) bez ponorky a konfliktov.

Partneri na PCT, Milo Daníšek vľavo a Pavel Sabela

Ameriku som v hlave nosil už veľmi dlho, od malička, tento konkrétny cieľ som manželke povedal asi dva roky pred výjazdom. Keď som na internete objavil tento trail, okamžite ma to chytilo. Vidieť Ameriku, krajinu, ľudí, prírodu, náročná a dlhá cesta, výzva.

Tá doba prípravy rok a pol bola kvôli náročnosti treku, alebo ste mali daný termín, kedy môžete ísť?

Kvôli počasiu je najlepšie vyraziť niekedy v apríli, tým že je to taká dlhá trasa, treba byť v určitom časovom okne, kým ešte dole v Kalifornii nie je až príliš horúco a bolo jasné, že ten rok už to nestihneme, tas sa nám to posunulo o rok a pol. Ide sa zvyčajne od jari do jesene, v priemere 150 dní. Rekord je 52 dní, jeden mladý 26 ročný Belgičan v roku 2016 (stránka o jeho rekorde).

Vyše 4000 km za 52 dní? To bežal?

Musel aj bežať, každý jeden deň prešiel vyše 80 km. A to nie je cesta po rovnej ceste, ale púšť, potom skaly, priesmyky, sneh, sedlá cez 4000 m. Mal ultraľahké vybavenie na denný pochod, len vodu a trochu jedla a podporný tým, ktorý mu zabezpečoval bivaky s potravinami a pod.

Šialenstvo. Aká bola vaša príprava?

Zháňanie informácií od ľudí zo Slovenska a Čiech, ktorí to už prešli. V Čechách sme nejakých našli, na Slovensku nikoho. Sledovali sme aj americké web stránky, kde je toho veľa. No a pripravovali sme vybavenie, všetko superľahké veci, aby sme boli čo najľahší, zbierali sme informácie na nete. Aké batohy, aké topánky, variče.

Testovali ste potom nakúpené vybavenie?

Ani nie, nebol na to čas. Niečo málo som odskúšal tu na krátkych túrach po doline. A niečo sme dokupovali v Amerike, ultra ľahké batohy a nepremokavý jednovrstvový stan s moskytiérou s váhou 620 gramov. Ale dopredu, nie až na ceste. Z domu sme šli už komplet vybavení.

Stan mal 620 gramov aj s konštrukciou? Nerosil sa?

Preverenie stanu v zimných podmienkach – bez chyby

Dole v púšti to bolo v pohode, vyššie v horách, keď som mal nohy v spacáku opreté vzadu o stenu stanu, som dlhý, tak ráno boli vlhké, inak v pohode. A konštrukciu ten stan nemá, vešia sa na trekové paličky a našponuje sa do klasického áčka do bokov. Boky sa dajú čiastočne vyrolovať, takže pekne prefukovalo a nebol kondenz. Ten stan má len jednu vrstvu a moskytiéru, ale výborne sa osvedčil.

Určite ste veľa krát zmokli, ako ste sušili veci?

Mali sme asi šťastie na počasie, zmokli sme len pár krát hore v Sierra Nevade. Povedzme hodinu pršalo, mali sme zvlhnuté veci, tak sme ich porozkladali na kamene, vysušili a šli ďalej. S dažďom a mokrými vecami nebol problém, samozrejme je dobré byť kvalitne vybavený a vystrojený (viď zoznam vybavenia).

Nejaký tvoj fyzický tréning?

No, ja som toho veľa nenatrénoval, na 4000 km pochod sa nedá trénovať. Pavel šiel peši z Košíc do Frídku, ale ja nič. Dovtedy bol môj najväčší výkon prechod Veľkej Fatry. Ale dobre som sa na PCT psychicky pripravil (úsmev). Pavel sa dopredu pripravil aj tým, že pribral. Keď nemáš zásobu tuku, môžeš dostať tzv. hikerhunger (hlad z cesty), dostavia sa záchvaty hladu, zjedol by si aj kamaráta.

A ty?

Ja som mal na štarte cca 87 kg, paradoxne počas PCT som mierne pribral, ale záverečný finiš nám dal zabrať a domov som prišiel s cca 85 kilami…

Výbava

Nebol na pochode problém s ramenami, nohami? Ani na začiatku?

Ani nie. Veľmi dôležitý je kvalitný ruksak, musí ti sedieť. Aj bedrový pás musí sadnúť na tvoje boky, prenos váhy z ramien na boky je dôležitá vec. A samozrejme všetky ostatné veci, čo nesieš, musíš mať dobre premyslené a hlavne ľahké. Keď som zrátal všetko, čo som bral, tak to bolo okolo 6 kíl, s oblečením na sebe niečo cez 7. K tomu treba potom prirátať jedlo a vodu vždy na najbližšiu etapu na pár dní. S asi piatimi litrami vody a jedlom na 3 dni vážil môj batoh pri štarte cca 17 kg.

Komplet vybavenie, ja a moja parťáčka v živote, manželka

Ako si po ceste dobíjal foťák a mobil?

Mali sme powerbanky (záložné zdroje), ja som mal aj solárnu nabíjačku, ale tá mi rýchlo odišla a vlastne ani nebola potrebná. Tie powerbanky sme potom vždy v civilizácii dobili, kdekoľvek v reštaurácii, v tomto sú Američania úplne skvelí. Tá trasa vedie cez najbohatšie štáty Ameriky, bývalé oblasti hipies a to v tých ľuďoch stále je. Majú peniaze a vedia a chcú sa s nimi podeliť. Stávali sa nám tam neskutočné veci, jeden príklad za všetky – všade, kadiaľ vedie ten trek, sa organizujú tzv. Trail Angels (anjeli trasy), to sú ľudia, ktorí sa zadarmo, alebo za nejaký dobrovoľný poplatok starajú o hikerov. My sme mali šťastie na hneď na začiatku po prílete do USA na jedných z najlepších najlepších anjelov, manželov  Scouta&Froda v dôchodkovom veku, ktorí svoj dom počas troch mesiacov sezóny PCT hostia každý deň vo svojom dome asi 40 hikerov, ktorí sa vydávajú na cestu. Spia im tam po podlahách, v obývačke, v záhrade, používajú ich záchod a kúpeľňu. Robia hikerom raňajky a obedy, plný servis, všetko zadarmo. Urazili by sa, keby si im chcel dať čo len dolár. My sme tam boli tri dni, ako cezpoľní z Európy, domáci môžu byť deň a noc. Tí manželia minú na pomoc tisíce dolárov, úžasné, praví filantropi. U nás by boli za bláznov, ale my tu máme trochu pomýlené myslenie. Ten chlapík je bývalý právnik, má nejaké zarobené peniaze a zdieľa ich s hikermi. Vozí sa na zhrdzavenej Toyote a vôbec mu na tom nezáleží, nepotrebuje užívať luxus, radšej tie peniaze použije na pomoc ľuďom, čo sa chcú vydať na šialene dlhú cestu. Nie len tým, že poskytujú svoj dom, keď sme prileteli, už nás čakali na letisku.

Kamaráti

Vedeli o vás?

Áno, keď chceš ísť PCT, musíš sa dopredu zaregistrovať a ešte potrebuješ tri permity (povolenia), bez toho nemôžeš vyraziť. Ide hlavne o  PCT Longdistance Permit, povolenia ísť cez národne parky a bivakovať tam, rangeri to kontrolujú, keď nemáš permit, pokuta je napr. 600 dolárov, ale može byť aj 3000 dolárov, napr. v Yosemitoch, keď ideš okolo Half Dome. Tam je cez sezónu strašne veľa klasických turistov a lezcov, musia si to nejako strážiť. Ďalej povolenie na zakladanie ohňov a vo finále povolenie na prekročenie zelenej hranice USA-KANADA. My sme v Yosemitoch do oblasti El Capitana a Half Domu ani nešli, práve pre množstvo turistov, držali sme sa svojej trasy a neodbočovali sme tam, aj keď sme v diaľke tie známe kopce videli.

Vráťme sa ešte trochu k vybaveniu, mali ste v Sierra Nevade so sebou lano?

Lezecké lano nie, len šnúru na vyťahovanie jedla na strom pred medveďmi. Kvôli nim sme museli mať na úseku cca 700 km v krajine medveďov v Sierra Nevade tzv. BearCanyster, niečo ako pevné plastové vedro s vekom, dosť ťažké, okolo kila. Všetky potraviny musíš mať v ňom, rangeri to kontrolujú. Pred spaním jedlo v kanistri položíš aspoň 100 m od stanu. Maco sa k tomu kanistru aj dostane, ale nevie ho otvoriť, tak ide preč.

A mali ste nejaké potýčky s medveďmi?

Nie. Stretli sme len jedného a to bolo bez problémov. Časom sme už aj chceli, lebo tam sú medvede čierne, tie sú trochu mierumilovnejšie ako grizly. Grizly je pán, ako hovoria Američania. Náš medveď hnedý je príbuzný grizlyho, tiež je agresívnejší, ale čierny ťa nechá na pokoji, keď mu neohrozuješ mladé, alebo ho nejak inak nevyľakáš, alebo nenahneváš. Aj sme už chceli viac kontaktov s tým čiernym medveďom, ale práve keď sme prechádzali cez ich územia, pripojil sa k nám jeden Korzičan, bol veľmi veselý, stále spieval, niečo hovoril, proste bol temperamentný a medvede sa nám vyhýbali. Niekedy nás upozorňovali hikeri, čo šli napr. oproti, dávajte pozor, sú tam a tam, ale my sme ich nevideli, ušli od nás.

Dobrý Korzičan. A čo spanie, karimatka, spacák? Mal si nafukovaciu karimatku, alebo penovú?

Mal som 6 cm hrubú nafukovaciu americkú karimatku, paráda, perfektne izolovala a žehlila nerovnosti podkladu. Raz som ju prepichol, hneď na začiatku na nejakých ostrých borovicových šiškách a potom už až do konca bez problémov. Spacák som mal páperový, ľahký (1000 g), občas trochu navlhol, ale to sme vždy potom cez deň cestou na slnku bez problémov dosušili.

Bežný bivak na treku

Varenie. Plynový varič?

Áno, tam sa ani nič iné nesmie používať. Liehové či benzínové variče sú zakázané kvôli požiarom. Plynové bomby do varičov kúpiš všade, v obchodoch, na pumpách. Na zapaľovanie klasický malý plynový zapaľovač, je ľahší ako magnéziové kresadlo.

Obuv. Mal si nejaké špeciálne trekové boty?

Nie, chodí sa to v ľahkých bežeckých teniskách. Piesok, skala, sneh, ľad, všetko v teniskách. Nie goretexové, lebo tie dlho schnú, keď hupneš do potoka. Vzdušná teniska sa rýchlo premočí, ale aj rýchlo vyschne. Ale vo vysokých kopcoch Sierra Nevady som mal goretexové tenisky, nie vibramy. Ani naťahovacie turistické mačky sme vo výškach nepoužívali, boleli z toho nohy. Keď bol cez deň sneh mokrý a mäkký, vôbec nezaberali. Šmýkal si sa v nich rovnako ako bez nich. Keď sme šlapali na Forrester pass do 4009 m, boli sme riadne vystrašení. Keby si sa šmykol na tých veľkých a strmých snehový poliach, letíš stovky metrov. Tam som si (v Sierra Nevade) kúpil a používal ľahký turistický cepín. Pre istotu. Chodník bol vždy našťastie vyšliapaný a boli hlboké stopy, aj tak sme šli veľmi opatrne. Jeden zlý krok a je po všetkom. Raz sme sa už mimo Sierry v Oregone dostali v horách na snehové pole, ktoré nebolo prešliapaný, museli sme si každý stup vysekávať. Bolo to zdĺhavé a nebezpečné.

Mount Whitney 4421 m

Denný režim

Aký ste mali časový rozvrh počas bežného dňa?

Na začiatku sme vstávali o piatej ráno, zbalili veci a šli až do východu slnka a keď už trochu hrialo, zastavili sme na nejakom peknom mieste, rozbalili nádobíčko a urobili raňajky. Potom sme šlapali do obeda, zas na nejakom peknom mieste navarili obed a dali si krátky oddych. Niekedy pol hodiny, niekedy viac a zas do večera, povedzme do piatej, šiestej chôdza, podľa toho, kde sme mali naplánovaný bivak. Stávalo sa, že sme o siedmej večer boli už v spacákoch, aby sme čo najdlhšie spali, regenerovali.

Mali ste aj rest days, oddychové dni?

Áno, oni to volajú zero days (nulové dni – nič neprejdeš), alebo nearo days (blízko nule), napríklad prídeš na obed do nejakého mestečka a ten deň už ďalej nepokračuješ, oddýchneš si. Boli aj také miesta, kde sme sa zdržali dva dni.

Strava

Regenerácia. Vážna vec na takom dlhom pochode. S tým súvisí aj strava a doplnky. Mal si zo sebou nejaké výživové doplnky?

Nie. Mal som len klasické multivitamíny, keby telu niečo chýbalo a mal som magnézium pre prípad nejakých kŕčov, inak nič. Doplnky, gély a pod. niečo vážia a aj tak to nepotrebuješ. Mali sme len klasickú soľ. Keď bolo horúco, veľa soli sme vypotili a museli sme ju dopĺňať.

Takže stravu ste dopĺňali vždy len keď ste prišli do civilizácie.

Áno. Buď používaš papierovú mapu, čo už dnes málokto, alebo máš aplikáciu v mobile, kde sú okrem iného zmapované všetky miesta kde môžeš nakúpiť, doplniť vodu a podobne, tak sa podľa toho zásobíš na povedzme najbližšie 4 dni. V tej aplikácii je aj tzv. Water-report, t.j. kde je aktuálne po trase voda, report je aj samotnými hikermi aktualizovaný, takže vieš presne, kde je teraz voda a podľa toho si naberieš zásoby.

Doplnenie zásob

Aké jedlo si niesol a teda aj jedol? Mal si niečo, čo sa ti tam osvedčilo, prípadne znechutilo?

Mali sme jednoduchú stravu, väčšinou ráno nejaké ovsáky s orieškami s čajom, alebo kávou, na obed sme často kupovali zemiakovú kašu v prášku, bola fakt chutná. Tie drahšie kaše boli fajn, pridáš horúcu vodu, olivový olej, nejaké korenie a hotovo. Ešte sme si občas kupovali sušené mäso, kvôli proteínom, ja som preferoval štipľavé.  Sladké veci som postupne úplne vypustil, mal som ku koncu až blok, prichádzalo mi až zle zo sladkých raňajok. Cukor je na takýchto dlhých trialoch zlá vec, rozkolíše ti v krvi inzulýn, keď sa ho vylúči veľa, si zrazu veľmi hladný, že by si zjedol aj kamene. Lepšie je ísť na tukoch. Cukor nie je na takýchto dlhých trialoch najlepšia vec, rozkolíše ti v  hladinu cukru v krvi, vylúči sa veľa inzulínu, potom zas cukor klesne a  zrazu si veľmi hladný, že by si zjedol aj kamene. Lepšie je ísť na tukoch. Hroznový cukor je napr. fajn, ale môžeš si ho dať, keď vieš, že za pol hodinu budeš niekde v bivaku, či na chate. Ak si ho dáš v strede túry, na chvíľku ťa podporí, ale potom úplne rozbije. Narobí problém so spomínanou hladinou krvného cukru.

Zabezpečenie, komunikácia

Teraz trochu o zabezpečení v prípade úrazu. Ako ste mali toto poriešené?

Mali sme samozrejme úrazové poistenie, aj s prípadným odvozom helikoptérou, ale inak sme šli trochu do rizika, lebo tam v horách v podstate nie je signál pre mobily. Spoliehali sme sa trochu na iných hikerov, ktorí mali na batohoch GPS trackery a mali na tom aj SOS tlačidlo na privolanie pomoci. Hikerov je na ceste pomerne dosť a niekto by nám pomoc zavolal. PCT vydáva 50 povolení na deň, málo z nich dôjde až do konca, ale aj tak sa cez deň stretávaš s inými. Inak my sme s domovom komunikovali vždy len, keď sme v civilizácii našli free wifi.

Zvieratá, hmyz

O medveďoch sme sa už bavili. Hady, pavúky, komáre?

Štrkáčov je tam veľa, fakt veľa, hlavne dole v Kalifornii. Ale nebol s nimi problém, oni ťa vždy zvukom upozornia, že tu som, bacha. Čo je tam veľmi nebezpečné, to sú pavúky čierne vdovy.  Obtrieš sa o nejaký krík, je tam pavučina, pavúk po tebe vylezie a uhryzne ťa. Tá rana silne hnisá, vznikne veľký vred s hnisajúcim stredom a zle sa hojí. Musíš ísť k doktorovi na ošetrenie. Nám sa to našťastie nestalo.

Okrem toho treba dávať pozor na dve jedovaté rastliny, ktoré u nás nepoznáme. Poison Oak a extra nebezpečný Puddle Dog Bush, známy aj pod názvom Poison Ivi… Je to pŕhlivá rastlina, niečo ako naša žihlava, ale následky su dramatickejšie, postihnuté miesto zareaguje ako po obarení vodou, naskáču veľké vodnaté pľuzgiere, nasleduje hospitalizácia a PCT prakticky končí.

Poisson Ivy

A komáre?

Komárov sme si užili hlavne v Oregone. Je to krajina tísícov jazier a v kombinácii s teplom je to raj pre komáre. Boli oblasti kde sme museli byť  oblečení ako kozmonauti, na hlave moskytiéra,  nesmelo byť odhalené ani najmenšie miesto. A v takomto oblečení a v teplote okolo 30 st. cez deň bol pochod skutočne náročný.

Voda, pitie

Používali ste stále pri chôdzi paličky? Ja mám skúsenosť, že keď si na ne príliš zvykneš, tak bez nich potom trochu strácaš rovnováhu v horšom teréne.

Šli sme stále s paličkami, hlavne kvôli odľahčeniu ramien, na paličky vieš preniesť trochu váhy. Keď bolo teplo v Kalifornii, cez 40 st. v tieni, niesli sme aj cez 6 litrov vody, čo ti výrazne zaťaží batoh. Vody sme brali toľko, aby sme s ňou aj s trochou rezervy vydržali po nasledujúci zdroj vody, čo mohlo byť aj nasledujúci deň.

Mali ste so sebou nejaký alkohol? U nás na cesty obľúbenú slivovicu?

Nie, nič. Je to príliš ťažká a zbytočná záťaž. Netreba ho. Na dezinfekciu sme mali tampóny napustené trochou alkoholu, inak nič.

Kondícia

Predpokladám, že aj keď sa vydáš na podobne dlhú trasu bez dobrej kondície, po ceste ju získaš, alebo rýchlo skončíš.

Presne. Ak nemáš vážne problémy s kolenami, chrbtom, srdcom a máš vôľu to prejsť, tak kondičku postupne naberieš, zvykneš si na tú dennú záťaž. Hovorili nám, neprepáľte začiatok, choďte tak, ako to cítite, nie za každú cenu hneď 30 km za deň.

Jeseň v Sierra Nevade

Ochrana prírody

Ich národné parky sú legendárne. Môžeš porovnať naše národné parky s americkými?

Neporovnateľné z pohľadu ochrany prírody. Oni napríklad v národnom parku nesmú používať ani motorovú pílu, keď potrebujú odstrániť z cesty padnutý strom. Nosia veľké dvojchlapové ručné píly bruchatky, v drevených púzdrach, nosia to na pleciach. Neexistuje, aby tam vrčala motorová píla. Aj sme sa ich pýtali, prečo si nevezmú nejakú malú motorovú pílu a oni – nie, to sú exhaláty, olej, benzín, hluk, nemá to čo robiť v národnom parku a hotovo. Alebo – keď ideš na veľkú potrebu, použitý papier si berieš so sebou a vyhodíš až niekde v civilizácii, alebo hodíš do ohňa. Dole na púšti by ho vietor rozfúkal po kaktusoch, škrečky ho vyhrabú, aj keď to zakopeš. Celkovo si tie svoje národné parky veľmi chránia, platí tam veľa obmedzení v záujme ochrany prírody a všetci to dodržiavajú. Na čistote celej trasy si veľmi zakladajú, nenájdeš tam žiadny odpad, ani špak. „Leave no trase“ – odíď bez stopy. Keď odchádzaš z bivaku, môže po tebe ostať maximálne pováľaná tráva. Kontrolujú a regulujú počty návštevníkov. Naše národné parky sú legálne vyrúbavané a devastované developermi, papaláši strieľajú zvieratá, napr. priamo na hrebeni Malej Fatry sú nové zateplené strieľne …, to ani nie sú národné parky, len akési záujmové územia pre vyvolených.

Zážitky

Dosť ma počas rozhovorov so zaujímavými ľuďmi v televízii rozčuľujú otázky typu „vtipný zážitok“, či najkrajší zážitok, ale predsa len sa opýtam. Čo ti najviac zaimponovalo na tom dlhom treku?

Asi tá nádherná a neporušená príroda, to je na samostatnú knihu. A ľudia tam na západnom pobreží, sú úžasní. Berú ťa domov prespať, si špinavý, smrdíš, no problem, stretnú ťa na ulici, spýtajú si, čo si, odkiaľ si, naložia do auta, zoberú k sebe domov, nakŕmia ťa, u nás nepochopiteľné veci.  Ideš chvíľku po asfaltke, oproti ide auto, chlapík zastane, spýta sa kde idete, navečerať sa do vyhlásenej hikerskej reštiky, on sa otočí a zavezie ťa. Kúpi pivo a ukecá ťa, že na noc musíš ísť spať k nemu. O piatej poobede sme nevedeli, kde budeme spať a o siedmej sme sa vyhrievali v jeho výrivke na terase s pivom v ruke, hviezdy nad tebou, úžasné. A takéto veci sa tam často stávajú. Je to zrejme tým, že západne pobrežie je bohatá časť Ameriky, ľudia keď pracujú, majú slušný príjem a nemajú problém sa s ním podeliť. Hipisáctvo v nich ostalo. Fungujú tam Trail Angels (cestný anjeli), šlapeš, križuješ nejakú cestu, v diaľke džíp a chlapík už na teba máva, poďte sem, chlapík pečie klobásky, nachystané banány, pivo, kola, chalani toto je všetko pre vás, berte si, jedzte. Všetkých hikerov, ktorí idú ten deň okolo, takto pohostí. Ak sa minie, odbehne dokúpiť. Majú z toho radosť. Oni napríklad do púšte na svoje náklady navláčia vodu pre hikerov. Prídeš, napiješ sa, dotankuješ zásoby, zapíšeš sa do zošita, kto si, koľko vody si si zobral a pokračuješ. A ešte sú tam Trail Magics (prekvapenia). Ideš po lese a zrazu na strome veľká šípka a pod ňou veľká bedňa plná ľadu, koly, vajíčka, čokolády, … a lístok – som ten a ten, berte si. Našli sme jeden altánok plný takýchto bední a na klinci visel foťák. V altánku lístok – boys, berte si a odfoťte sa mi na pamiatku. Vezmeš si, čo potrebuješ, odfotíš sa a foťák zas zavesíš na klinec.

Po trase sú často Hikerboxy, v aplikácii vidíš, kde je, a v nich je plno vecí, čo tam nechali iní hikeri, ponožky, už nepotrebné tenisky, jedlo, sáčky s dehydroným jedlom, často aj kvalitné a drahé. Vezmeš si, čo potrebuješ a potom po zaliatí horúcou vodou otázka od parťáka, čo máš za jedlo, neviem, čo to je, ale chutí to výborne.

Po čase už neriešiš, že si špinavý a smradľavý, v MacDonalde sa na záchodoch polonahý umývaš a nikto to nerieši. Z kabínky vylezie veľký černoch, uhneš sa mu a on si s tebou tľapne, ok chalani, držím palce. Američania sú pyšní, že si v ich krajine, že ideš ten pochod, fandia ti. V jednom supermarkete bola pred kasou v rade staršia pani, čau chalani, kto ste, čo ste. A predavačke hovorí – nablokujte mi aj ich nákupy. Vyobjímala nás a držte sa. Čau. Niekedy ti až slzy vyhŕknu, silné zážitky. Ale sami nám hovorili, že to tak nie je v celej Amerike, na stredozápade flanelky a brokovnice, černochov a vlastne skoro všetkých neznášajú, na východe zas len biznis, kariéra a prachy. Na západe sú skvelí.

Asi sme neprebrali všetko, čo bude zaujímať čitateľov a možných nasledovníkov, aj tak ďakujem za rozhovor a držím palce pri nových projektoch.

Americké diaľkové trasy:

Americké diaľkové trasy

Nová plánovaná trasa:

Nový trail krížom cez Ameriku – 6400 km

Zoznam vybavenia:

Popis Značka Váha gr
  veľká trojka – batoh, spanie, stan  
batoh  ZPACKS Arc Haul – Dyneema 62L 680
spacák Cumulus Panyam 600 1000
stan ZPACKS Duplex Tent  595
karimatka THERMAREST NEOAIR XLITE LARGE 460
kolíky 8x Lawson Equipment Titanový stanový kolík 16cm 64
spolu   2799
  varenie  
hrniec Evernew Water Carry 2.0L 140
horák BRS BRS-3000T 25
závetrie pre varič Gas Stove Titanium Wind Shield 15
lyžica TOAKS ULTRAĽAHKÁ TITÁNOVÁ LYŽICA DLHÁ S LESKLOU PLOCHOU 19
nôž DEEJO COLOR NÔŽ 27G ČERVENÝ 27
fľaša na vodu evernote 1,5 36
fľaša na vodu Evernew Water Carry 2.0L 42
hadička na pitie Source ConverTube 80
filter SAWYER SQUEEZE FILTER – SP129 85
zapalovac noname 10
stuffsack na jedlo 2x SEA TO SUMMIT 13l 80
spolu   559
  oblečenie v batohu  
páperka Crux Halo 275
ponožky 2x DARN TOUGH HIKER ¼ POLSTROVANÉ PONOŽKY (1905) 90
tričko s dlhým rukávom RAB MeCo 140 Ziptee 166
dlhé spodky RAB MeCo 120 137
čiapka Rab Logo 49
boxerky RAB MeCo 120 62
rukavice RAB Actiwool 60
nepremokavá bunda WESTCOMB FOCUS LT HOODY 255
nepremokavé nohavice ROAD RUNNER 2.0 136
stuffsack na oblečenie SEA TO SUMMIT 13l 40
spolu   1270
  Hygiena  
uterák lightwave 43
zubná kefka NONAME 5
lekárnička MIX LIEKOV 200
manikúrové nožničky FISKARS 20
lopatka TheTentLab New improved Deuce(R)  17
Stuffsack na hygienu SEA TO SUMMIT 1l 20
spolu   305
  elektronika  
mobil SAMSUNG GALAXY NOTE 3 200
Power banka POWERBANK XIAOMI 10000 207
mp3 prehravac FiiO M3 41
sluchatka noname 13
celovka Led Lenser SEO 7R 88
kabel mikro usb noname 10
Stuffsack elektronika SEA TO SUMMIT 1L 20
spolu   579
  ostatné  
dáždnik EuroSchirm Light Trek dáždnik  255
slnečné okuliare sunwise 30
mini batoh do mesta SEA TO SUMMIT Ultrasil Day Pack 73
špunty do uší 3M 1
šnúra na jedlo NONAME 30
karimatka na sedenie Thermarest seat 60
moskytiéra Sea to Summit, nano headnet 11
peňaženka TLG DYNEEMA PEŇAŽENKA 7
pas   20
stuffsack dokumenty SEA TO SUMMIT 1L 20
spolu   487
  oblečenie  
nohavice COLUMBIA BATTLE RIDGE C 290
tricko s kratkym rukavom RAB MeCo 120 130
topánky Merrell Moab FST Black 770
návleky dirtygirlgaiters 40
ponožky DARN TOUGH HIKER 45
boxerky ICEBREAKER MERINO 60
čiapka MERINO SATKA 2x 100
paličky FIZAN Compact Light 328
spolu   1763
základná váha   5999
základná váha + oblečené veci   7762

Foto v článku Miloslav Daníšek.

Ukázať viac

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button
Close
Close